O troch grošoch moderne

Autor: Mišo Liška | 14.3.2013 o 15:52 | (upravené 14.3.2013 o 16:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  72x

Asi poznáte tú rozprávku o troch grošoch, ja osobne ju mám veľmi rád. Je velmi poučná aj keď záver je pravý nefalšovaný rozpravkový,(taký sa v skutočnom svete stať nemôže).

Ak túto rozprvávku prerozprávanú Pavlom Dobšinským náhodou nepoznáte, TU je link:

Táto rozprávka krásne deti v minulosti učila o sociálnosti, zodpovednosti za starších, investíciu v mladších. V súčasnosti by tato rozprávka už žial nemohla fungovať. Sociálny systém nás schaosil daňami, odvodmi, poistnými a všeličím možným, že už sa v tom podľa mňa ani Kocúrv čižmách, ba ani Baba Jaga nevyzná....napriek tomu som sa pokúsil túto rozprávku prerozprávať, aj keď viem , že novým Dobšinským nebudem, ale možno sa zachová pre ďalšie generácie, aby vedeli ako sa v týchto časoch deti učili sociálnosti. Samozrejme trošku zjednoduším, aby to tie chúďatká budúce deti pochopili a ani ja sám všetky záludnosti systému nepoznám. Takisto nemôžem svoju rozprávku nazvať o troch grošoch, to by sa tažko počítalo, nazvem ju povedzme o trinástich grošoch (súčasník iste pochopí, že myslím 1300 eur)...

Rozprávka o trinástich grošoch

Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej priekopu. A neviem ako sa stalo, a dosť na tom, išiel okolo neho sám najjasnejší premiér, možno na míting, možno klikovať medzi vojáčkov, možno gratulovať ženám k sviatku. I opýtal sa chudobného človeka.

„Povedzže mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?"

„Ha, najjasnejší pán premiér, ja mám na mesiac trinásť  grošov, aspoň náš richtár tak vravia"

Zadivil sa mocipán nad tým a opýtal sa ho, ako môže z tých trinástich grošov vyžiť. „Jaj, vaša jasnosť, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko, ale ja z tých trinástich grošov dokonca tri nevidím,tri sú len napísané,  dva mi zoberú , dva požičiavam, dva vraciam, a z jedného žijem. A to ešte hlásnik hlásil, že u nás v dedine každý dlží 70 grošov, ale to vraj netreba platiť....zatiaľ.

Ale tu veru premiér nerozumel, čo to znamená, trel si rukou čelo, že si rozhúta, čo by to, ako by to mohlo byť. No nevyhútal nič, len pekne-krásne priznal, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z trinástich grošov i vracať, i požičiavať, i vyžiť a ako je možné že osem grošov kopáč  niekam šantročí.

„Nuž, najjasnejší pane," povie chudobný človek, „to je takto!

Náš richtár, čo mi kopať dávajú, vravia, že zarobím trinásť grošov. Ale tri groše vraj posielajú k Vám pán premiér, vraj aby mali fagani kde futbal hrať, olympiádu organizuvať, syr z nášho salaša propagovať (aby sme vraj vedeli že je lepší ako z vedľajšej dediny.....my to síce vieme, ale vraj nám na náš syr treba SK nálepku nalepiť), volebné letáky po košiari rozvešať a všelijaké huncútstva iné vyvádzať.

A tak mi richtár na papierik napíšu nie trinásť, ale desať grošov, ale dajú veru mi len sedem. Vraj tri musia poslať Vám pán premiér. Vraví sa, že keď raz nebudem vládať kopať, tak mi Vaša jasnosť pošle tie tri groše nazad, aby som dožil, alebo ak ochoriem, že mi tiež z mojich grošov niečo dáte. Ja ako prostý kopáč som rád, že takúto istotu máme. A ani mi nevadí, že z mojich grošov vraj posielate tuhľa Ferovi z našej obce , ktorému sa ani len kopať nechce.

Tak mám sedem grošov, ale ak idem tuná na salaš či do konzumu niečo kúpiť, i vravia mi že oštiepok má síce hodnotu päť grošov, ale dva vraj musia poslať Vám pán premiér. DPH tomu u nás aj krčmár Lojzo vraví, nikto nevie čo to znamená, ale myslíme že to je Do Premiérovej Huby. Veru zlí sme na Vás pán premiér, veď vy aj pandúrom musíte groše platiť aj zlodejom a ničomníkom v hradnom žalári dať bez práce jesť.

Inu z mojich zostanuvších piatich grošov dva dám svojmu synovi. Chcem aby sa mal lepšie a aspoň on z rodiny nekopal priekopu. Tak mu školné platím, aj prezúvky aj ošatenie, veď snáď mi to raz vráti, tak veľmi ho rád mám, ako vy pán premiér náš pospolitý ľud.

Z posledných troch grošoch dva vrátim. Veď som slušný človek, moja mama i tata ma vychovali,  rád ich mám, veď ich predsa nenechám vyjsť na psí tridsiatok. Vravia, že Vy pán premiér im posielate, za to, že celý život priekopy kopali a desiatky odvádzali každému po dva groše. Za to Vás aj majú radi a vždy Vás verne volia, no pravdou je,že im dva groše na tie všetky strigôňstva ako nájomné, elektrika plyn a nebodaj poživeň nezostáva.

A tak mi pán premiér zostáva jeden groš na obživu. Ja som človek skromný a pracovitý, mne to stačí, ale počul som že u nás v dedine sú aj chasníci a paholkovia čo len tri groše za prácu dostávajú, vraj ste im to minimom stanovili, tam sa choďte opytovať ako z mála vyžiť.

I pýta sa veľkomožný, a ako je to kopáč s tým dlhom ? No pán premiér, odvetí kopáč, tak nám vartáš i hlásnik v dedine vraveli. Vraj za posledných dvadsať rokov, čo tu rigoľ kopem už si Vaša vrchnosť požičali od zlých ľudí, vraj aby sme sa my, jednoduchší, mali lepšie, civilizovane, aj gréckym chasníkom sme poslať museli, aby im ťažko nebolo, takže vlastne my všetci sme si požičali, už nám vraj ani vlastný chotár nepatrí. Len sa pán premiér bojím, čo sa stane keď tí černokňažníci prídu svoje groše nazad pýtať, čo budeme robiť. Pán premiér, Vy im to istoiste nevrátite, vy sa kade nižššie ploty zdúchnete, a ja im z jedného groša ďalších sedemdesiat rokov nebudem vládať kopať.

„No, dobre, keď je tak," zaradoval sa premiér. „Vidíš, môj drahý, ja mám doma dvanástich radcov, a čím väčšiu plácu im dávam, tým väčšmi sa mi ponosujú, že nemajú z čoho žiť a troviť. Zistím ja, či netrovia z vašich grošov, a ak aj na to prídem, hneď im žltú kartu vystavím. Ale ak by sa prišli k tebe opytovať( keď zas voľby budú), nepovedzže im, čo a ako rozmýšľaš - pokým len môj obraz neuvidíš, tým sa preukážu.

Ako to dopovedal, daroval ešte sedliakovi za hrsť predvolebných letákov, sľúbil istoty a odišiel domov. Len čo došiel, dal si zavolať tých dvanástich radcov.

„Vy," povedá im, „čo z toľkých peňazí nemôžete vyžiť, tu v krajine je jeden človek, ktorý má na mesiac iba trinásť grošov a ešte aj z tých vracia, požičiava a tak ďalej a iba na tom poslednom sám žije - predsa statočne vyžije. Teraz, keď ste múdri, povedzte mi vy,radcovia a ministri, ako to zaonačiť, čo mu sľúbiť, akú daň novú vymyslieť, či jeho prácu na dohodu upraviť tak, aby mu ani ten jeden groš nezostal....keď je taký vychytralý a premúdrelý, istotne aj z medenáku vyžije.....

KONIEC

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?